Prečo sa oplatí investovať do športu detí a mládeže: čo hovorí veda o prevencii kriminality a rozvoji mladých ľudí

Pohľad pre rodičov, športové kluby, mestá, obce a samosprávy

Šport patrí medzi najčastejšie odporúčané nástroje na podporu zdravého vývoja detí a mládeže. Organizácia Spojených národov ho vo svojej Agende 2030 pre udržateľný rozvoj označuje za dôležitý nástroj rozvoja, ktorý „podporuje toleranciu a rešpekt“. Mestá, obce, školy aj športové kluby preto do športových programov investujú čas, priestory aj peniaze – s presvedčením, že šport pomáha mladým ľuďom vyhnúť sa problémovému správaniu a delikvencii.

Otázka, ktorú si však kladie čoraz viac odborníkov aj samospráv, znie: Funguje to naozaj, a ak áno, za akých podmienok?

Odpoveď na túto otázku hľadala rozsiahla vedecká štúdia autorov Jugl, Bender a Lösel, publikovaná v roku 2021 (vyšla v roku 2023 v časopise Journal of Quantitative Criminology), ktorá formou systematického prehľadu a metaanalýzy vyhodnotila 24 štúdií o športových programoch zameraných na prevenciu kriminality, z ktorých 13 spĺňalo dostatočne prísne kritériá na štatistické porovnanie. Táto štúdia je odborným základom tohto článku a v texte na ňu priebežne odkazujeme.

V tomto článku sa nebudeme venovať konkrétnym finančným prínosom športu pre mestá a obce – tejto téme sa budeme podrobne venovať v samostatnom článku. Tu sa pozrieme na to, prečo má zmysel podporovať účasť detí a mládeže v športe z pohľadu rodiny, klubu aj samosprávy, a čo o tom hovoria dáta.

Čo presne štúdia zistila

Autori sa nezamerali na šport všeobecne (napríklad bežnú účasť v školskom telocviku alebo v miestnom klube), ale konkrétne na cielené športové programy, ktoré boli navrhnuté priamo na prevenciu kriminality a delikvencie – teda programy určené deťom a mladým ľuďom v riziku, alebo tým, ktorí sa už dopustili priestupku či trestného činu.

Hlavné zistenia metaanalýzy:

• Účasť v takýchto športových programoch mala stredne veľký, štatisticky významný efekt na zníženie kriminálneho a delikventného správania (napríklad agresivity či antisociálneho správania), vyjadrený hodnotou d = 0,36 (p < 0,001).

• Ešte výraznejší bol efekt na psychologické výsledky – teda sebavedomie a duševnú pohodu účastníkov – kde metaanalýza zistila veľký efekt d = 0,87 (p < 0,05).

• Autori zdôrazňujú, že ide o sľubné, ale zatiaľ nie definitívne zistenia – počet kvalitných primárnych štúdií je stále nízky a budúci výskum by mal používať prísnejšie metodologické postupy.

Inými slovami: dobre navrhnutý športový program môže byť účinným nástrojom prevencie – nie však automaticky akákoľvek športová aktivita.

Prečo by šport mal fungovať – teoretické vysvetlenia

Štúdia zhŕňa niekoľko teoretických prístupov, ktoré vysvetľujú, prečo môže mať šport ochranný účinok. Tieto vysvetlenia sú užitočné najmä preto, že ukazujú, na čo by sa mal dobrý program zamerať, ak má byť efektívny.

1. Odklonenie od rizikového správania (diverzia) Keď sa mladí ľudia venujú športu, majú jednoducho menej voľného času a energie na rizikové správanie – najmä ak sa tréningy odohrávajú práve v čase, keď by inak hrozilo najviac problémov. Šport zároveň ponúka vzrušenie a zážitok, ktorý mladí ľudia inak môžu hľadať v rizikovejších aktivitách.

2. Sociálne učenie a vzory Tréneri a spoluhráči môžu pôsobiť ako pozitívne vzory. Prostredníctvom blízkych vzťahov v tíme si mladí ľudia môžu osvojovať prosociálne normy a zdravšie spôsoby zvládania konfliktov namiesto agresie.

3. Sebavedomie a pozitívna identita Šport ponúka priestor na zážitok úspechu a uznania – niekedy aj tam, kde sa dieťaťu nedarí v škole. Táto skúsenosť môže podporiť pozitívnu sebahodnotu a pocit, že človek má kontrolu nad vlastným životom (tzv. vnútorné miesto kontroly), čo je podľa výskumu spájané s nižšou mierou zapojenia do kriminality.

4. Sociálne väzby (Hirschiho teória sociálnej kontroly) Podľa tejto teórie šport pomáha vytvárať väzby na tréner­ov, spoluhráčov a klub ako taký. Tieto väzby človeka „viažu“ k pozitívnemu prostrediu – zapojenie sa do kriminality by tieto vzťahy ohrozilo, čo pôsobí ako prirodzená brzda.

Dôležité „ale“: šport nie je automaticky ochranný

Tu prichádza časť, ktorá je pre rozhodovanie rodičov, klubov aj samospráv rovnako dôležitá ako pozitívne zistenia – výskum ukazuje, že vzťah medzi športom a správaním detí nie je jednoznačný.

• Jedna štúdia (Begg a kol., 1996) zistila, že mládež s najvyššou mierou zapojenia do športu v 15 rokoch vykazovala o tri roky neskôr viac, nie menej delikventného správania v porovnaní s tými, ktorí sa športu vôbec nevenovali.

• Endresen a Olweus (2005) zistili viac antisociálneho správania u mládeže venujúcej sa silovým športom (box, bojové umenia) v porovnaní s rovesníkmi mimo týchto športov.

• Davis a Menard (2013) zistili, že bezkontaktné športy (napríklad tenis) súviseli s dlhodobým páchaním trestnej činnosti a zneužívaním drog, zatiaľ čo kontaktné športy (napríklad futbal) so zvýšenou delikvenciou spájané neboli a mohli ju dokonca znižovať.

• Rozsiahla metaanalýza korelačných štúdií (Spruit a kol., 2016a) nezistila žiadny všeobecný vzťah medzi športom a delikvenciou mládeže – záležalo na type prostredia: mimoškolské športové aktivity boli spojené s vyššou mierou delikvencie ako športovanie v školskom prostredí, a účastníci individuálnych športov vykazovali viac delikventného správania ako neešportovci.

• Pri sebavedomí platí podobne zmiešaný obraz: napríklad Bowker a kol. (2003) zistili, že nesúťažné športové aktivity zlepšovali sebavedomie účastníkov, zatiaľ čo súťažné športy tento efekt nemali.

Autori štúdie tiež upozorňujú na dôležité metodologické obmedzenie: do dobrovoľných športových aktivít sa často zapájajú deti, ktoré už majú menej rizikových priateľov a sú inak motivovanejšie – čo môže skresľovať pozorované výsledky (tzv. skreslenie samovýberom). Rovnako poukazujú na to, že marginalizované skupiny a dievčatá bývajú v týchto programoch často menej zastúpené, čo je dôležité zohľadniť pri plánovaní programov, ktoré majú byť skutočne prístupné pre všetkých.

Toto všetko neznamená, že šport nefunguje. Znamená to, že záleží na tom, ako je program navrhnutý, kto ho vedie a pre koho je určený – a práve to je hlavný záver štúdie, ktorá sa venovala špecificky cieleným preventívnym programom, nie športu vo všeobecnosti.

Čo to znamená pre rôzne strany

Pre rodičov

Zistenia naznačujú, že zapojenie dieťaťa do dobre vedeného športového programu môže priniesť viac než len fyzickú kondíciu – môže podporiť sebavedomie, duševnú pohodu a vzťah k pozitívnym vzorom v podobe trénerov a spoluhráčov. Výskum zároveň ukazuje, že nie každá športová aktivita pôsobí rovnako – dôležité je prostredie, spôsob vedenia a to, či je program orientovaný na rozvoj dieťaťa, alebo len na výkon a súťaž. Rodičia tak môžu pri výbere krúžku alebo klubu venovať pozornosť aj tomu, akým spôsobom sa s deťmi pracuje, nielen aké má klub výsledky.

Pre predstaviteľov športových klubov

Pre kluby z toho vyplýva jasný odkaz: kvalita a zameranie programu majú väčšiu váhu než samotná existencia športovej ponuky. Zo štúdie vyplýva, že úlohu zohráva napríklad to, či je tréner pripravený byť pozitívnym vzorom, či má program priestor na budovanie vzťahov medzi deťmi a trénermi, a či sa venuje aj deťom, ktoré sa do športu bežne nezapájajú (napríklad dievčatá alebo deti zo znevýhodneného prostredia). Kluby, ktoré chcú byť partnerom miestnej komunity a nie iba poskytovateľom voľnočasovej aktivity, môžu tieto zistenia využiť pri budovaní vlastných programov a pri komunikácii svojho prínosu smerom k mestu či obci.

Pre predstaviteľov miest a obcí

Pre samosprávy je kľúčové zistenie štúdie to, že efektívne sú predovšetkým cielené a premyslene navrhnuté programy – nie plošná, nešpecifikovaná podpora športu ako takého. To má priamy dopad na to, ako mesto alebo obec nastavuje granty, dotácie a spoluprácu s klubmi: má zmysel podporovať tie programy, ktoré majú jasný cieľ (napríklad prácu s deťmi a mládežou v riziku), kvalifikovaných trénerov a snahu osloviť aj skupiny, ktoré sa do športu bežne nezapájajú. Výskum tiež naznačuje, že prostredie, v ktorom sa šport odohráva, hrá rolu – čo je dôležité zohľadniť pri plánovaní verejných športovísk a programov vo verejnom priestore.

Pre županov, primátorov, starostov a ďalších miestnych stakeholderov

Pre starostov a samosprávy, ktoré rozhodujú o rozpočte a prioritách, štúdia ponúka vecný argument: podpora dobre navrhnutých športových programov pre deti a mládež je opatrenie, ktoré má vedeckú oporu, aj keď autori štúdie zároveň férovo priznávajú, že výskum v tejto oblasti je stále v štádiu, kde je potrebných viac kvalitných štúdií na presnejšie pochopenie toho, čo presne a za akých podmienok funguje najlepšie. To znamená, že rozhodnutie podporiť konkrétny program by malo vychádzať z konkrétneho zámeru (napríklad práca s mládežou v riziku, resocializácia, alebo všeobecný rozvoj detí) a nie len z všeobecného presvedčenia, že „šport je vždy prospešný“.

Čo je preukázané, čo je interpretácia a kde chýbajú dáta

Aby bol tento prehľad čo najkorektnejší, je dobré rozlíšiť tri úrovne istoty:

Preukázané (na základe metaanalýzy):

• Cielené športové programy zamerané na prevenciu kriminality mali v priemere štatisticky významný, stredne veľký pozitívny efekt na kriminálne a delikventné správanie (d = 0,36).

• Tie isté programy mali výrazný pozitívny efekt na psychologické ukazovatele, ako je sebavedomie a duševná pohoda (d = 0,87).

Rozumná interpretácia (podložená teóriou, ale menej jednoznačne dokázaná v praxi):

• Mechanizmy, ako je odklonenie od rizikového správania, sociálne učenie od trénerov a spoluhráčov, budovanie sebavedomia a sociálnych väzieb, pravdepodobne vysvetľujú, prečo dobré programy fungujú – priama príčinná súvislosť pre každý mechanizmus však nie je vždy potvrdená.

Oblasti, kde sú dáta zatiaľ obmedzené alebo nejednoznačné:

• Vplyv typu športu (napr. kontaktné vs. bezkontaktné, súťažné vs. nesúťažné) na správanie detí nie je jednotný a líši sa medzi štúdiami.

• Rola pohlavia, veku a prostredia (škola vs. mimoškolské prostredie) si podľa autorov vyžaduje ďalší výskum.

• Bežná, neorganizovaná účasť v športe (mimo cielených preventívnych programov) nemusí mať rovnaké účinky ako špecificky navrhnuté programy – práve preto autori zdôrazňujú rozdiel medzi nimi.

Táto štruktúra vedome nehovorí čitateľovi, čo si má o téme myslieť – cieľom je poskytnúť fakty, kontext a rôzne uhly pohľadu tak, aby si rodičia, kluby aj samosprávy mohli vytvoriť vlastný, informovaný názor.

Zhrnutie

Vedecké dôkazy naznačujú, že šport – konkrétne cielené a dobre navrhnuté športové programy – môže byť účinným nástrojom na podporu pozitívneho vývoja detí a mládeže a na prevenciu rizikového správania. Zároveň platí, že nejde o automatický efekt: záleží na type programu, kvalite vedenia, prostredí a cieľovej skupine. Práve táto podmienenosť je dôvod, prečo sa oplatí venovať plánovaniu športových programov rovnakú pozornosť ako ich financovaniu.

Potrebujete tieto zistenia premietnuť do konkrétneho projektu?

Ak zvažujete, ako nastaviť alebo podporiť športový program vo vašom meste, obci, klube alebo komunite tak, aby skutočne napĺňal svoj cieľ – či už ide o prevenciu rizikového správania mládeže, rozvoj verejných športovísk, alebo dlhodobú spoluprácu medzi samosprávou a športovými klubmi – radi vám pomôžeme túto tému analyzovať a rozpracovať na mieru vašej konkrétnej situácii. Neváhajte sa ozvať prostredníctvom www.sportkonzulting.sk.

Zdroj: Jugl, I., Bender, D., & Lösel, F. (2021/2023). Do Sports Programs Prevent Crime and Reduce Reoffending? A Systematic Review and Meta-Analysis on the Effectiveness of Sports Programs. Journal of Quantitative Criminology, 39, 333–384.