Koľko naozaj zarába šport? Čo nám (a čo nie) povie veľká európska štúdia o multiplikátore
Keď mesto zvažuje postaviť novú športovú halu alebo klub hľadá argumenty pre sponzora, takmer vždy padne veta: „Šport prináša mestu alebo regiónu milióny eur.“ Otázka znie: odkiaľ tieto čísla pochádzajú a dá sa im veriť? Jedným z najucelenejších zdrojov, na ktoré sa dá pri takýchto tvrdeniach odvolávať, je rozsiahla štúdia Európskej komisie z roku 2012 o príspevku športu k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v EÚ. Pozrime sa, čo skutočne hovorí – a kde sa končia jej možnosti.
Prečo je ekonomický prínos športu vôbec téma
Šport už dávno nie je len záležitosťou telocviční a štadiónov. Je to sieť firiem, zamestnancov, dodávateľov, turistov a verejných rozpočtov. Ak chce mesto, kraj alebo klub argumentovať v prospech investície do haly, podujatia či dotácie, potrebuje vedieť, akú hodnotu šport reálne vytvára a ako sa táto hodnota šíri ďalej do ekonomiky.
Práve na to slúži koncept ekonomického multiplikátora. Ide o ukazovateľ, ktorý vyjadruje, koľko ďalšej ekonomickej aktivity sa v ekonomike naviaže na jednotku priameho ekonomického impulzu v športovom odvetví. Nemožno ho však bez ďalšieho stotožňovať s návratnosťou každého eura verejnej dotácie alebo investície.
Čo štúdia zistila
Štúdia Európskej komisie skúmala všetkých vtedajších 27 členských štátov EÚ na základe údajov prevažne z roku 2005. Použila input-output analýzu – nástroj, ktorý mapuje prepojenia medzi jednotlivými odvetviami ekonomiky a ich vzájomné nákupy tovarov a služieb.
Kľúčové zistenie je jednoduché a zároveň prekvapivé: oficiálna štatistika zachytávala šport len prostredníctvom úzkej kategórie športových aktivít. Tá tvorila iba 0,28 % hrubej pridanej hodnoty EÚ. Ak sa však započítali aj nadväzujúce aktivity – od výroby športového vybavenia cez športové vzdelávanie až po cestovný ruch spojený so športom – podiel športu na ekonomike EÚ dosiahol 1,76 %.
Po započítaní dodávateľských efektov išlo podľa modelu o 2,98 % hrubej pridanej hodnoty EÚ, čo zodpovedalo približne 294 miliardám eur.
Šport je zároveň nadpriemerne náročný na ľudskú prácu. Jeho priamy podiel na zamestnanosti dosahoval 2,12 %, teda približne 4,46 milióna pracovných miest, a bol vyšší než jeho podiel na hrubej pridanej hodnote. Inými slovami, športová ekonomika vytvára na jednotku pridanej hodnoty viac pracovných miest než priemerné hospodárske odvetvie.
Slovensko vychádza z porovnania zaujímavo. Podiel športu na hrubej pridanej hodnote bol pod priemerom EÚ, no podiel na zamestnanosti bol mierne nad priemerom. Naznačuje to, že slovenský športový sektor bol relatívne viac postavený na ľudskej práci než na kapitálovo náročnej produkcii.
Priamy, nepriamy a indukovaný efekt – jednoducho
Predstavte si, že mesto podporí výstavbu športovej haly.
Priamy efekt vzniká priamo pri výstavbe a následnej prevádzke haly. Zahŕňa napríklad vytvorenú pridanú hodnotu, mzdy a pracovné miesta.
Nepriamy efekt vzniká v dodávateľskom reťazci. Stavebná firma nakupuje materiál a služby, ich výrobcovia nakupujú suroviny a ďalší dodávatelia zabezpečujú dopravu, údržbu či odborné práce.
Indukovaný efekt vzniká vtedy, keď zamestnanci podporených organizácií a dodávateľov míňajú svoje príjmy v obchodoch, reštauráciách a službách.
Multiplikátor vyjadruje pomer celkového modelovaného efektu k priamemu efektu. Pri jeho používaní však musí byť vždy uvedené, či zahŕňa iba dodávateľské efekty, alebo aj indukovanú spotrebu domácností.
Štúdia ukazuje, že sektorové multiplikátory sa v EÚ pohybovali približne od hodnoty 1,0 po mierne viac než 2,0. Vysoké hodnoty sa objavovali v stavebníctve a vo vybraných odvetviach naviazaných na cestovný ruch a dopravu. Vzdelávanie malo nižší multiplikátor, čo však neznamená, že je menej dôležité. Znamená to predovšetkým, že spotrebúva menej materiálových vstupov v pomere k mzdám.
Čo multiplikátor dokáže ukázať – a čo nie
Tu je dôležité spomaliť. Multiplikátor je užitočný nástroj, ale má jasné hranice. Ukazuje, koľko ekonomickej aktivity sa v modeli naviaže na priamy ekonomický impulz. Sám osebe však neukazuje:
koľko aktivity by vzniklo aj bez projektu alebo podpory;
koľko miestnych výdavkov iba nahradilo inú spotrebu;
koľko peňazí odišlo k dodávateľom mimo hodnoteného územia;
či je projekt lepší než alternatívne použitie verejných zdrojov;
akú hodnotu majú zdravotné, komunitné a sociálne prínosy športu.
Ekonómovia hovoria o mŕtvej váhe, vytesnení, substitúcii, únikoch a alternatívnych nákladoch. Európska štúdia bola makroekonomickým pohľadom na celý sektor, preto tieto otázky na úrovni konkrétneho projektu neriešila. Rovnako neposkytuje komplexné peňažné hodnotenie dobrovoľníckej práce, zdravotných úspor ani ďalších spoločenských prínosov športu.
Čísla zo štúdie sú preto výborným referenčným rámcom a slovníkom pojmov, ale nie hotovým nástrojom na výpočet toho, koľko konkrétne zarobí mestu jedno podujatie, športovisko alebo klub.
Čo si z toho má odniesť športový manažér
Ak pripravujete argumentáciu pre sponzora, mesto alebo vedenie klubu, držte sa troch zásad:
Rozlišujte medzi priamym, nepriamym a indukovaným efektom. Neprezentujte ich ako jedno nerozlíšené číslo.
Nepoužívajte európsky alebo národný multiplikátor automaticky na lokálny projekt. Na úrovni mesta býva efekt spravidla nižší, pretože časť výdavkov odchádza k dodávateľom mimo regiónu.
Oddeľte ekonomické výsledky od širších spoločenských prínosov. Zdravie, komunita, práca s mládežou a imidž územia sú dôležité, ale ich spojenie s obratom do jedného veľkého čísla môže byť zavádzajúce.
Odporúčania pre kluby, mestá a samosprávy
Začnite zberom vlastných, jednoduchých údajov:
koľko sa v súvislosti s projektom minie;
aká časť výdavkov smeruje miestnym dodávateľom;
koľko návštevníkov prichádza z iného mesta alebo regiónu;
koľko títo návštevníci minú a na aké služby;
koľko pracovných miest sa reálne vytvorí alebo udrží;
čo by sa stalo bez projektu.
Tieto údaje sú základom vierohodnejšieho odhadu než akékoľvek mechanicky prevzaté národné číslo. Pri komunikácii navonok jasne rozlišujte medzi tvrdými ekonomickými výsledkami a širšími zdravotnými či komunitnými prínosmi. Nikdy ich nespájajte do jedného zavádzajúceho súčtu.
Pri väčšej investícii alebo dlhodobej stratégii je potrebný vlastný finančný model, analýza dopytu, realistický variant bez projektu a lokálne upravená ekonomická analýza. Slovenské údaje v európskej štúdii vychádzajú prevažne z obdobia okolo roku 2005 a samotní autori ich označujú za orientačné proxy hodnoty. Pri dnešnom rozhodovaní preto musia byť doplnené aktuálnymi údajmi.
Záver
Štúdia Európskej komisie z roku 2012 patrí medzi najdôkladnejšie zdroje na pochopenie toho, aký veľký a prepojený je športový sektor s ekonomikou. Ukazuje, že šport je podstatne väčší, než naznačuje základná odvetvová štatistika, a že je nadpriemerne významný pre zamestnanosť.
Zároveň však ide o makroekonomický pohľad na celý sektor založený prevažne na údajoch z roku 2005, nie o hotovú kalkulačku pre konkrétny projekt. Jeho najväčšia hodnota pre slovenských športových manažérov, kluby a samosprávy spočíva v metodickom rámci a orientačných benchmarkoch, na ktorých možno postaviť vlastnú, lokálne podloženú a odborne obhájiteľnú analýzu.
Ak pripravujete analýzu ekonomického prínosu klubu, podujatia alebo investície do športovej infraštruktúry a chcete, aby obstála aj pred kritickým publikom, ozvite sa nám. Pomôžeme vám vytvoriť metodiku prispôsobenú vášmu projektu.
Zdroj a metodické odkazy
Článok vychádza zo štúdie Study on the Contribution of Sport to Economic Growth and Employment in the EU, ktorú si objednala Európska komisia a ktorá bola publikovaná v novembri 2012.